Rubatà je oveľa staršia ako klasické grissino. Vymysleli ju v Turíne v roku 1679 pre mladého vojvodu Vittoria Amadea II., ktorý neznášal mäkké strúhané pečivo. Chrumkavá pečená rubatà sa rýchlo stala tak obľúbenou, že dokonca Napoleon Bonaparte poslal z Paríža do Piemontu kuriéra. Rubatà rodiny Genovesio sa pečie z „lievito madre“, jemného druhu kvásku z pšeničnej múky. Cesto sa miesi s olivovým olejom, kým nedosiahne pevnú štruktúru. Vďaka olivovému oleju je chuť cesta jemnejšia ako pri tradičnej verzii pečenej na masti. Hlavný rozdiel medzi dlhými a krátkymi grissini spočíva vo výrobnom postupe. Pri grissini sa cesto ťahá ručne, zatiaľ čo pri rubatà sa cesto valí samo na sebe, čím vzniká charakteristický uzlovitý, stočený tvar.